Hmla je pre niekoho depresívna a spojená predovšetkým s jesenným obdobím, pre iného zase predstavuje tajomnú romantiku, spojenú s ranným svitaním. Dalo by sa povedať, že hmla vie svojim špecifickým spôsobom napodobniť tmu, hoci vo svojej belostnej podobe, keď nie je vidieť na krok aj cez deň, a preto niet divu, že je s ňou spojené aj množstvo povier.
Nebo na Zemi
Hmla, hoci pôsobí ako tajomná clona zahmlievajúca zrak, nie je nič iné ako oblak, ktorý však v tomto prípade nie je na nebesiach, ale leží bezprostredne nad zemou a dotýka sa na rozdiel od mrakov zemského povrchu. Práve vďaka svojej polohe potom obmedzuje okolitú viditeľnosť.
Pôvodcom hmly v príbehoch často býva nejaká mýtická bytosť, alebo aspoň hrdina, so schopnosťami rozostriť po okolí či okolo seba hmlistý opar. Vo svojej podstate sa však hmla skladá z malých vodných kvapôčok alebo drobných ľadových kryštálov rozptýlených vo vzduchu.
Stratená Popoluška
V ľudovom rozprávaní je hmla efektným nástrojom cestovania. Kto by nepoznal tradičné rozprávanie o Popoluške a legendárnu vetu – Hmla predo mnou, hmla za mnou, ktorá sprevádzala Popoluškino zmiznutie. Pôvod je v tomto prípade v pôsobení hmly a optickom klame, keď máva človek za hmly pocit, že ten koho sleduje, v hmle doslova zmizne, a fantázia sa potom postará o zvyšok.
Ak sa už hmla nevyskytuje v príbehoch ako nástroj sám, svoju úlohu má tiež pre svoju tajomnosť, kedy často umocňuje atmosféru situácie, spomeňme napríklad na tajomný Kafkov Zámok, zahalený v hmle, alebo napríklad povestného Artuša.
Radiačná alebo advekčná
Zatiaľ čo dážď podľa intenzity delíme do niekoľkých kategórií, rovnako ako vietor, o hmle sa všeobecne vyjadrujeme len v tom zmysle, že je hustá, nepriestupná alebo mierna, ale ešte častejšie je naše jednoduché konštatovanie, že – je hmla.
Delenie hmly ale existuje a kľúčom na určenie typu hmly môže byť aj denná doba, v ktorej sa vyskytne. Za oknami môžeme nájsť radiačnú hmlu, advekčnú hmlu alebo niekoľko typov hmly frontálnej.
Radiačná hmla vzniká následkom nočného ochladzovania vzduchu a najviac sa s ňou stretávame ráno v jesenných a zimných mesiacoch. V zime sa potom niekedy rozpadá až okolo poludnia alebo vôbec.
Advekčná hmla vzniká vďaka teplému vzduchu, ktorý sa premiestňuje nad studené zemské podložie, je spojená s mrholením a objavuje sa nezávisle od dennej doby.
Prechladnutia sa báť nemusíme
Tiež vám doma opakovali, že prechádzať sa vonku za hmly je nezdravé, pretože sa viac šíria bacily a hneď chytíte chrípku? Je síce pravda, že sa vo vlhku, s ktorým je hmla spojená, všeobecne chrípke darí najlepšie, ale to, že nie je v hmle radno vychádzať má skôr súvislosť s tzv. mestskou hmlou. Mestská hmla znie pomerne poeticky, ale neskrýva sa za ňou nič iné, než neslávne známy smog.
Smog je zmes vodného aerosólu, prachu, dymu a exhalácií z dopravy. Práve tieto ingrediencie smogu prepožičiavajú jeho špecifický modrastý až šedý nádych. Najpriaznivejšie podmienky na tvorbu tejto hmly sú ráno, pretože silnie dopravná špička. A len tak pre zaujímavosť – existuje smog Londýnskeho typu (tu vstupuje do hry prúdenie vlhkého vzduchu od mora) a Los Angelského typu (hlavnou súčasťou sú výpary z dopravy).