Sviatok života a smrti – Beltain

Najvýznamnejší. Najmagickejší. Najsilnejší. Práve taký bol sviatok starých Keltov na oslavu života a smrti a pokračovanie rodu. Hovorilo sa mu Beltain.

Ako každý keltský sviatok začínal v predvečer slávneho dňa, teda presne 30. apríla. Pripomína vám to niečo? Áno, naše pálenie čarodejníc, ktoré sa v skreslenej podobe oslavuje dodnes. My vlastne oslavujeme len povrch celej veci, spomienku na publikum, ktoré predtým oslavovalo ten skutočný magický sviatok. Vďaka cirkvi sme si zapamätali len to, že na kopcoch sa schádzali mladé dievčat, pálili oheň a konali takzvaný sabat. Tak to prezentovala inkvizícia, a tak zjednodušene nám to v spomienke zostalo. Sviatok je samozrejme oveľa hlbší a krajší.

Belenov posvätný oheň

To, čo vadilo inkvizícii, boli oslavy pôvodného sviatku, ktorých sa krátko po oficiálnom prijatí kresťanstva ľudia v Čechách ani na Slovensku nechceli vzdať. Bola to najväčšia ľudová slávnosť a k novým obradom ešte nepriľnuli. Po pol roku vlády tmy a zimy vítali ľudia svetlo, slnko, jar a život. Ohne na kopcoch mali za úlohu odstrániť svojim svetlom z ľudí, zvierat i polí všetko temné a chmúrne, vyhnať smrť. Beltain znamená „Belenov oheň“.

Boh Belen mal požehnať všetkému živému, aby sa milovalo a množilo, aby dobytok mal mláďatá, pole úrodu a rod čo najviac potomkov, pretože v tom bola jeho sila. Samozrejme sa na sviatku zúčastnili všetci, nielen dievčatá a ženy, ale aj muži, starci a deti. Skoky cez oheň mali zaistiť, aby vplyv posvätného ohňa naozaj vstúpil do človeka. Belen svojím ohňom žehnal vzťahom, preto muži a ženy odchádzali priamo od ohňa do lesov pod posvätné stromy, kde milovaním spečatili svoju lásku a verili, že práve posvätná noc dá ich vzťahom plody. Na telesnej láske nebolo v hlavách ľudí nič zakázané, naopak to bola činnosť, ktorá je bohmi požehnaná.

Obetný koláč

V hlboko predkresťanských časoch patrili u Keltov k tomuto sviatku aj ľudské obete. Na rozdiel od povedačiek to však boli obete dobrovoľné. Jeden člen rodu obetoval svoj život, aby ostatní boli požehnaní a mohli prežiť na tvári Zeme navždy. Ako tento obrad prebiehal? Ženy upiekli veľký koláč, okolo ktorého sa zmestilo dookola niekoľko ľudí. Boli to muži, ktorí boli pripravení na posvätnú obeť. Kdesi v koláči bola zapečená minca, takzvaná keltská dúhovka, prípadne keltská sklenená perla. Kto si odhryzol takto označené sústo, bol určený na obeť.

Rituálny spôsob usmrtenia bol trojaký: prebodnutím, utopením a obesením, aby svoju obeť dostali všetky tri hlavné živly: zem, voda a vzduch. (Oheň bol v inej kategórii, lebo sa musel rozrobiť a jeho prostredníctvom sa ctili bohovia.) Samozrejme chápeme obeť ako barbarský zvyk, ale jeho dobrovoľnosť ukazuje aj vznešenosť obete: Dať vlastný život za ostatných, so mnou spriaznené. Kelti však poznali od Rimanov príbeh Ježiša a sami ho nazývali „najvyšším druidom“. Mali ho vo veľkej úcte.

Vitajte teda so starými Keltmi začiatok slnečnej časti roka, príchod lásky, svetla a množenia. Zapáľte sviecu, rozdeľte oheň, milujte sa so svojou láskou. A majte na pamäti, že dôvody týchto osláv sú naskrz oslavou života, nie temnou mágiou.

Originálny darček!
ROČNÝ, OSOBNÝ, DETSKÝ ALEBO PARTNERSKÝ HOROSKOP NA MIERU – podľa vášho presného dátumu, času a miesta narodenia!