Slnko buď pochválené

Kto ešte nevedel, dozvie sa, že 3. mája oslavujeme DEŇ SLNKA. Prečo práve v tento deň, nikto nevie, ale že má Slnko mať svoj sviatok, je však jasné všetkým. Bez neho by bola naša planéta mŕtva, len kus zmrznutej horniny vo vesmíre.

Súčasná veda pozná nespočetne dôvodov, prečo je Slnko pre život na Zemi nevyhnutné. Fotosyntézou počnúc, cez proces trávenia v telách organizmov, až po vplyv slnečného žiarenia na nás, ľudí, čo po Zemi kráčame. Bez vedy, len intuitívne a so znalosťami prírody, si význam slnečného kotúča na nebi uvedomovali aj naši pradávni predkovia. Slnko pre nich bolo božstvom!

Moderný boh – Dedo Vševed

V antickom Grécku to bol Helios, v dávnom Ríme mu hovorili Sol a v civilizácii oveľa staršej, v starobylom Egypte, ho pozývali Ré , Ra alebo Amon . Tiež starí Slovania si božské Slnko pomenovali. Hovorili mu Svarog a pridelili mu dokonca syna. Ten sa volal Svarožič a jeho úlohou bolo prenášať slnečnú žiaru na zemi. Mimochodom, tento slnečný boh prežil do dnešných dní. Áno, v našich rozprávkach. My i naše deti ho poznáme ako Deda Vševeda so zlatými vlasmi, ktorý putuje deň čo deň oblohou v zlatom kočiari, ťahanom zlatými koňmi. Vďaka tomu tiež všetko vidí a všetko vie!

Ak by teda bol Dedo Vševed po ruke, povedal by vám, že ľudia od pradávna Slnko nielen zbožne uctievali, ale zároveň si uvedomovali jeho vplyv na nich samotných. Inými slovami vedeli, že platí nielen, že kam nechodí Slnko, chodí lekár, ale tiež, že všetkého veľa škodí. Svoje zohral aj civilizačné vývoj a zatiaľ čo v dvadsiatych rokoch minulého storočia bol ešte dobre opálený človek symbolom zdravia, dnes to už zase pomaly prestáva platiť.

Škodia ľudia, nie boh

Svarog ale za to nemôže- na vine sme my, ľudia. Svojou činnosťou sme podstatne zmenili kvalitu ovzdušia, prispeli k vzniku ozónových dier a umožnili tak, že Svarožič k nám prenáša tiež lúče, čo skôr škodia. Ak si bohov odmyslíme a pozrieme sa na vec vedecky, napíšeme, že aj našou vinou sa do pozemného žiarenia dostávajú lúče o nežiaducej vlnovej dĺžke, ktoré môžu poškodzovať živé organizmy, vrátane ľudských buniek, najmä kože a očí. Z tohto uhla je potom pre nás, ľudí, príznačné, že aj z tohto faktu dokážeme vyťažiť nejakú tú korunu.

Každé leto idú doslova „na dračku“ vylepšené, a teda aj drahšie krémy so stále vyšším SP faktorom, a okuliare s účinnejšími UVA a UVB filtrami. To všetko podporené niektorými lekárskymi kapacitami, ktoré nemusia, ale tiež môžu byť aspoň trošičku prepojené s firmami zaoberajúcimi sa dermatológiou a optikou.

Tma a samovraždy

Chráň Boh, teda Amon , Sol, Helios, či Svarog ! Opatrnosť je bezpochyby na mieste, avšak schovávať sa pred slnečnými lúčmi v tieni, či za tmavými okenicami, nám tiež môže uškodiť! Nehovoríme teraz samozrejme o úkrytu pred letným poludňajším slnečným žiarením, plážovým ležaním pod slnečníkom, alebo ochrane slameným klobúkom. Máme na mysli dlhodobý nedostatok slnečného svitu a ten s naším organizmom dokáže poriadne zamávať. Zvyšuje stres, agresivitu a dokonca i cholesterol. Znižuje tvorbu vitamínov A, D i obranyschopnosť. U žien zhoršuje priebeh predmenštruačného syndrómu a u detí aj nedostatok tvorby rastového hormónu. A k tomu ešte rada výskumov naznačuje, že málo slniečka môže viesť k vzniku zhubných nádorov, porúch plodnosti a urýchľuje celkové stárnutie organizmu. Brrr!

Oslavuje sa hneď dvakrát!

Pripomínať si Deň Slnka ale máme predovšetkým pre jeho životodarnú silu. Však aj do toho, zdá sa, nám už začala hovoriť Európska únia. Brusel si totiž všimol, že Deň Slnko sa v mnohých členských krajinách slávi v rôznych májových dňoch, a tak prišiel s nevyhnutnou inováciou. Zaviedol Európsky deň Slnka a v kalendári pre neho našiel miesto 17. mája. A aby tomu dodal váhu a módny ekologický nádych, umocnil význam sviatočného dňa propagáciou využívania slnečného žiarenia na výrobu tepla a elektriny. Neprekvapí to! Veď Európske dni Slnka má koordinovať Európska federácia pre fototermiku v úzkej spolupráci s Európskou asociáciou fotovoltaického priemyslu… Nuž, na to, čo tomu hovorí Dedo Vševed, ktorý sa pozerá na naše polia, kde namiesto obilia k nebu trčia panely slnečných elektráreň, si musíme ešte počkať.

Zatiaľ buďme radi, že nie je nič istejšie, než to, že Slnko vyjde každý deň! ♥